Čím duša extrémistu pokúša dušu kresťana?

Autor: Ondrej Prostredník | 7.5.2019 o 10:44 | Karma článku: 1,99 | Prečítané:  772x

Vzťah medzi extrémistickými pravicovými nacionalistickými hnutiami a kresťanstvom nie je jednoznačný. Na jednej strane je zrejmé ich vzájomné kritické vymedzenie sa.

Viaceré extrémistické hnutia sa opierajú o staré predkresťanské náboženské systémy a ich renesanciu v podobe tzv. novopohanstva. Toto východisko je celkom prirodzene predmetom kritiky a vymedzenia sa kresťanských cirkví voči extrémizmu.

Na druhej strane sme však svedkami toho, ako si extrémisti osvojili viaceré témy, pri ktorých dochádza k vzájomnej rezonancii medzi nimi a kresťanmi. Stále hlasnejšie sa ozývajú ako ochrancovia tradičných kresťanských hodnôt. Tento stav vzájomnej rezonancie doslova hypnotizuje mnohých kresťanov a sú stále citlivejší na to, keď ich niekto pre tento súzvuk duší označí za podporovateľov extrému.

Je to veľmi zložito prepletená situácia. Ako pokus o jej rozpletenie aspoň v jednej časti, chcem poukázať na tri oblasti v ktorých dochádza k tejto vzájomnej rezonancii. Opieram sa pritom o štúdiu nemeckého teológa Haralda Lamprechta (Rechter Nationalismus und das Christentum, IN: Rechtspopulismus und christlicher Glaube, EZW 256/2018). Lamprecht vo svojej analýze kresťanského prostredia v Nemecku poukazuje na jeho veľkú blízkosť k argumentácii pravicových populistických organizácií. Popisuje však fenomén, ktorý presahuje Nemecko a v rovnakej miere ho možno pozorovať aj v iných európskych krajinách.

Orientácia na rodinu

Prvou témou, pri ktorej dochádza k rezonancii je orientácia na rodinu. Dôraz na manželstvo, rodinu a ich ochranu zaujímajú popredné miesto vo všetkých kresťanských konfesiách. Jasne to dokazujú nedávne spoločné stanoviská slovenských cirkví k tejto téme, ale tiež už niekoľko rokov trvajúca spolupráca kresťanských cirkví a združení na pôde Aliancie za rodinu. Na tom by v zásade nebolo nič neobvyklé a prorodinná agenda cirkví by mohla byť veľkým prínosom pre spoločnosť.

K ochrane a podpore rodiny sa však svojským spôsobom hlásia aj stúpenci extrému bez ohľadu na to, či sa pohybujú v prostredí cirkvi, alebo mimo neho. Robia to tak, že túto tému využívajú na svoje politické ciele. Aby ich prevzatie témy bolo účinnejšie, menia pozitívnu agendu na negatívnu. Namiesto tvorby účinných sociálnych a ekonomických politík sa zameriavajú na označovanie vinníkov. Do celej témy vnášajú falošný konflikt. Neexistujú dáta, ktoré by preukazovali, že sexuálna výchova v školách, presadzovanie rodovej rovnosti či posilnenie práv LGBTI ľudí v spoločnosti má negatívny dopad na rodinný život. Napriek tomu sa extrémisti a široké kresťanské kruhy zhodujú na tom, že toto je najväčšia hrozba pre rodinu.

Strach z islamu

Kresťanstvo a islam sú dve rozdielne náboženstvá. Hoci majú spoločné historické východiská v priebehu dejín sa vyprofilovali ako vzájomne si konkurujúce kultúrne systémy. Kresťanská teológia na jednej strane a moslimskí učenci na strane druhej už niekoľko desaťročí cielene pracujú na tom, aby konfliktný potenciál medzi oboma náboženstvami zmiernili. Uvedomujú si fatálne následky každého náboženského konfliktu v minulosti a preto s najvyššou zodpovednosťou pristupujú k vedeniu dialógu a k predchádzaniu zneužívania náboženstva na otváranie kultúrnych konfliktov.

Snahy náboženských lídrov o dialóg sa však nestretávajú vždy s pochopením vo vnútri cirkví. Toto napätie opäť veľmi účinne využívajú extrémisti. Korán predstavujú ako návod na násilie, pričom rovnako násilné pasáže z Biblie zamlčujú. Islam predstavujú ako náboženstvo so svetovládnymi ambíciami, mocenské intervencie kresťanských štátov však pripisujú len politike. Konfliktné formulovanie témy vzťahu medzi kresťanstvom a islamom rezonuje medzi mnohými kresťanmi. Je dokonca omnoho silnejšie než snahy náboženských lídrov o vzájomné kontakty a dialóg. Ba čo viac, účastníkov dialógu označujú za zradcov kresťanskej identity.

Volanie po poriadku

V konzervatívnych kresťanských kruhoch je veľmi hlboko zakorenený zmysel pre hierarchiu v medziľudských vzťahoch a pre lojalitu jednotlivca k spoločenstvu. Práve spoločenstvo a viditeľné nosenie jeho znakov poskytuje veriacemu jednotlivcovi pocit ukotvenia a istoty v ťažko prehľadnom a ustavične sa meniacom svete. To je ďalšia téma, v ktorej dochádza ku vzájomnej rezonancii s extrémistickými pravicovo populistickými hnutiami. Bezpečnosť spoločenstva sa považuje za vyššiu hodnotu ako sloboda jednotlivca.

Zdôrazňovanie hodnoty jednotlivca, jeho jedinečnosti napriek rozmanitosti, jeho dôstojnosti, práv a slobôd je dnes dôležitou súčasťou kresťanského teologického diskurzu. Napriek tomu sa pri každom menšom pocite ohrozenia veľmi rýchle do popredia dostáva aj v prostredí cirkví zdôrazňovanie kolektívnej identity spoločenstva a jeho nevyhnutnosti fungovať podľa princípov prísnej hierarchie a poriadku.

Pokušeniu možno odolať

Hoci sú všetky tieto pokušenia do značnej miery pochopiteľné, v žiadnom prípade to nie je ospravedlnením pre tých, čo im podliehajú. Ich potenciál je totiž veľmi nebezpečný. Historické paralely sú veľmi jasným poučením, že táto rezonancia extrémizmu s náboženstvom má devastačné dôsledky pre spoločnosť. Predstava, že obviňovanie LGBTI ľudí, či ľudí iného vierovyznania a volanie po slepom podriadení sa hierarchickému poriadku nám zabezpečí prežitie, je falošná. Dovedie našu spoločnosť len k urážkam a utrpeniu mnohých. Spoločenstvo ľudí vo svojej rozmanitosti má budúcnosť vtedy, keď rozmanitosť premení na svoju silnú stránku.

V dňoch, keď si pripomíname koniec druhej svetovej vojny si môžeme uvedomiť, že v Európe sa nám to darí už 74 rokov. Nedajme si to vziať.

Autor je evanjelický teológ a v eurovoľbách kandiduje za Progresívne Slovensko a Spolu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fica môže za rehabilitácie v kaštieli dostihnúť vysoká pokuta

Podnet parlamentnému výboru môžu dať občania či poslanci.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čaputová neprišla ako učiteľka rozdávať známky

Prezidentka chápe, že demokracia nie je tyrania väčšiny.

Čo znamená otváranie hraníc? (otázky a odpovede)

Navrátilci, ktorí prišli na Slovensko skôr ako dnes ráno, majú smolu.


Už ste čítali?