Udržanie tohto štandardu však nie je samozrejmosťou a vyžaduje množstvo práce na poli legislatívy a tiež pri zvyšovaní povedomia o základných právach a slobodách ľudí. Najmä v posledných asi piatich rokoch sme svedkami toho, ako populistické a extrémistické prúdy v európskych štátoch úspešne budujú svoju popularitu práve sľubmi obmedziť existujúce štandardy ľudských práv. Darí sa im to najmä v oblasti reprodukčných práv a práv osôb s menšinovou sexuálnou orientáciou alebo identitou. Rovnako však bývajú obmedzovaní aj ľudia pre svoju príslušnosť k etnickej alebo náboženskej skupine.
Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2015 sa asi 12% európskej populácie považuje za takých, ktorí sú vystavení riziku diskriminácie. To znamená, že každý desiaty človek sa necíti v našej spoločnosti bezpečne a ako jej rovnoprávna a plnohodnotná súčasť. Skutočnosť, že agenda extrémistov pri obmedzovaní ľudských práv je úspešná, predstavuje vážne nebezpečenstvo, že skúsenosť diskriminácie bude mať v našej spoločnosti čoraz väčší počet ľudí.
Jedným z nástrojov, ktorý má pomôcť zlepšiť ochranu ľudských práv v EÚ je nová smernica EÚ o rovnakom zaobchádzaní. V skutočnosti však vôbec nie je nová. Jej návrh vznikol ešte v roku 2008 a má nahradiť stále platnú smernicu o rovnakom zaobchádzaní z roku 2006. Niektoré členské štáty však jej prijatie stále úspešne blokujú.
Teraz platná smernica zaväzuje členské štáty k minimálnym štandardom rovnakého zaobchádzania len v pracovnoprávnych vzťahoch. Nová norma vychádza z toho, že súčasný stav európskej integrácie už vyžaduje, aby sa členské štáty dohodli na rozšírení oblastí, v ktorých budú platiť minimálne štandardy rovnakého zaobchádzania pre občanov členských štátov EÚ. Navrhnuté oblasti rozšírenia sú sociálna a zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bývanie a prístup k tovarom a službám. Schvaľovací proces však naráža na jednu zo zásadných otázok budúcnosti EÚ: akú mieru integrácie si občania v členských štátoch prajú?
Diskriminácia a jej zákaz je jednou z najväčších ľudskoprávnych výziev, ktoré stoja pred EÚ. Na to vo svojich správach upozorňujú viaceré medzinárodné organizácie, ktoré sledujú stav dodržiavania ľudských práv vo svete. Existujúci právny stav vo vnútri EÚ totiž zachováva hierarchiu dôvodov diskriminácie, teda stav, keď niektoré formy diskriminácie sú v spoločnosti tolerované viac, než iné.
Článok 2 Zmluvy o EÚ hovorí, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
Nová smernica o rovnakom zaobchádzaní významným spôsobom napĺňa znenie tohto článku, ktorý podpísali členské štáty EÚ. Prijatie smernice by bolo veľmi významným signálom práve pre diskusiu o hlbšej integrácii EÚ a potvrdením toho, že nie sme len hospodárskou a menovou úniou ale predovšetkým spoločenstvom hodnôt, ktoré sú založené na rešpektovaní ľudských práv.
Európsky parlament sa k návrhu smernice vyjadril kladne už dávnejšie. Jedna z úloh nového parlamentu a predovšetkým jeho poslancov však bude, aby využili všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii a presvedčili aj zostávajúce členské štáty o potrebe urobiť tento dôležitý krok smerom k hlbšej integrácii nášho spoločenstva.
Nacionalisti a extrémisti mobilizujú svojich voličov sľubmi o okliešťovaní menšinových práv a diskriminačná rétorika je ich najsilnejšou zbraňou. Preto naozaj záleží na tom, aby občania EÚ vo voľbách 25. mája 2019 do Európskeho parlamentu poslali ľudí, ktorým záleží na skutočných európskych hodnotách a sú ochotní sa za ne postaviť pri výkone svojho mandátu.
Autor je evanjelický teológ a v eurovoľbách kandiduje za Progresívne Slovensko a Spolu
