K environmentálnej kríze prispieva aj zlá teológia

Autor: Ondrej Prostredník | 24.9.2019 o 18:22 | Karma článku: 1,66 | Prečítané:  503x

Reflexia ekologických tém v slovenskej teológii je veľmi skromná. Je otázkou prečo. Pozrime sa na dôvody a východiská. 

Dôvodom absencie ekologických tém v našej teológii je celková prísne konzervatívna orientácia slovenskej teológie a to bez ohľadu na jej konfesionálne zafarbenie. Konzervatívna teológia je svojím prístupom veľmi opatrná pri kontextualizácii teologickej reflexie. Na tzv. kontextuálne teológie sa pozerá s podozrením, či odmietnutím. To platí o teológii oslobodenia, o feministickej teológii a aj o eko-teológii.

Ďalším dôvodom je skutočnosť, že ekológia ako téma v teológii je tak trochu skompromitovaná obdobím 70-tych a 80-tych rokov. Podobne ako téma mieru, aj téma životného prostredia bola zneužívaná totalitnými ideológmi. Teológovia, ktorí selektívne odsudzovali postoje Západu vo vzťahu k životnému prostrediu a vyzdvihovali postoje socialistického bloku v ochrane životného prostredia (rovnaká schéma platila aj v diskusii o zachovaní mieru vo svete) boli režimom protežovaní a smeli publikovať a cestovať na medzinárodné konferencie. V konzervatívnom slovenskom prostredí tak nositelia týchto tém upadli do dvojitého podozrenia: podozrenia z liberalizmu a z kolaborácie s totalitným režimom. Túto záťaž minulosti len ťažko prekonávame a potrvá to asi niekoľko ďalších desaťročí, kým sa teológovia u nás s akademickou slobodou a bez ideologických zafarbení pustia do ekologických tém.

Ekologické témy sa v teológii začínajú v štruktúrovanej forme objavovať koncom 60-tych rokov. Bola to reakcia na technologický boom a jeho dôsledky na životné prostredie. Diskusiu odštartovala štúdia Lynna Whita z roku 1967 „The Historical Roots of Our Ecologic Crisis“. White kriticky hodnotí kresťanstvo ako „antropocentrické“ náboženstvo, ktoré svojím učením o „dominium terrae“ (panovaní nad Zemou) po stáročia ospravedlňovalo zneužívajúci postoj človeka k prírode. Učenie o „dominium terrae“ je založené na biblickom texte Gn 1, 26-28: „Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou..... Ploďte a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“. White prišiel s názorom, že toto učenie vedie k agresívnemu a arogantnému správaniu sa človeka k prírode. Jeho téza vyvolala veľkú odozvu. Jej súčasťou je aj prehodnotenie učenia o mandáte človeka nad prírodou. Jedna z ciest je aj tzv. eko-teológia a z nej vychádzajúca „zelená exegéza“.

Človek ako súčasť prírody

Súčasný britský spisovateľ George Monbiot, ktorý sa venuje ekologickým témam vo svojej knihe Heat. How to stop the planet burning z roku 2007 napísal, že naša generácia prežíva kratučké obdobie prechodu z ekologickej krízy do ekologickej katastrofy. Príchod ekologickej katastrofy teda vníma ako nevyhnutnosť, ktorú dokážeme najviac tak oddialiť, ale nie jej zabrániť.

Ale skúsme formulovať optimisticky: Dnes sa pohybujeme na hranici medzi ochotou obmedziť vlastnú spotrebu a ochotou zasahovať do nášho ekosystému spôsobmi, ktoré sa nám môžu vypomstiť. Ak si to uvedomíme a zmeníme naše správanie, máme ešte nádej, že príroda sa s našimi doterajšími zásahmi vyrovná bez väčších dôsledkov pre život na našej planéte.  Na rozdiel od antického a stredovekého dôrazu na „dominium terrae“, ktoré vníma človeka ako „pána“ a celá príroda mu má byť k dispozícii, musí prejsť teológia k zdôrazňovaniu úlohy človeka ako dobrého hospodára v prírode. Najnovšie dôrazy eko-teológie však idú ešte o krok ďalej. Hovoria, že človek si musí znova uvedomiť svoje rovnocenné postavenie s ostatnými stvorenými živočíchmi a s neživou prírodou. Ako taký si potom musí tiež uvedomiť svoju prepojenosť a závislosť na prírode. Ako je možné takýto postoj zdôvodniť teologicky? Dobrým príkladom sú tri rozličné prístupy k známemu Ježišovmu výroku o poľných kvetoch a nebeských vtákoch. Tie, sa podľa tohto výroku o nič nemusia starať a predsa dokážu prežiť.

Potrava a odev bez práce?

V minulosti prevládali dve interpretačné tradície tohto výroku. Prvá poukazuje na to, že ak sa Boh stará o vtáky a kvety, ktoré nepracujú, o čo viac mu záleží na ľuďoch, ktorí pracujú. Druhá stotožňuje Ježišových učeníkov s vtákmi a kvetmi, teda že Boh sa o ich základné potreby postará aj bez toho, aby sa o ne museli starať oni.  

Je tu však aj tretia možnosť interpretácie, s ktorou prichádzajú eko-teológovia. Vtáky ani kvety nemusia dorábať svoju potravu a uskladňovať ju. Práve preto sú v tomto texte uvedené ako príklad bezprostrednej a nespochybniteľnej závislosti na stvorenej prírode. Ľudia sú totiž príliš zamestnaní každodenným zabezpečovaním svojich základných potrieb stále sofistikovanejšími spôsobmi. Preto upadajú do mylného presvedčenia, že sú sebestační, že sa dokážu o seba postarať, že majú veci pod kontrolou. Ale práve v tom odhaľuje Ježiš podstatu obavy človeka o materiálne potreby. Čo ak niečo zlyhá? Čo ak výnos nebude taký, aby pokryl potreby? Zároveň poukazuje na to, že takáto obava je nebezpečná, lebo na miesto závislosti na stvoriteľských schopnostiach Boha dosadzuje schopnosť človeka postarať sa o seba.

Teológia v službe ekológie

Uvedená interpretácia je odvodená od tzv. teológie stvorenia ukotvenej v starozmluvnej judaistickej tradícii. Jej podstatou je presvedčenie, že človek, ako stvorená bytosť je totálne závislý na svojom stvoriteľovi. Ako taký je integrálnou súčasťou stvorenej prírody. Ježiš vo svojej zvesti túto teológiu rozvíja. Človek si musí uvedomiť svoju závislosť na stvoriteľovi a na prírode, ktorú stvoril. Človek totiž v konečnom dôsledku nie je závislý na tom, čo dokáže svojou prácou z prírodných zdrojov zabezpečiť pre seba. Teológia stvorenia a eko-teológia, poukazuje na inú závislosť: Človek je totálne závislý na existencii prírodných zdrojov a ekosystému, ktorého ako stvorená bytosť je integrálnou súčasťou.

Ondrej Prostredník
evanjelický teológ a člen PS

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Vyšetrovanie Kuciakovej vraždy je takmer na konci

Andruskó bude mať kratší trest.

Píše Peter Ivanecký

Áno, demokracia je na h...o

Ale dav, ktorý nevie, čo je DPH, aj tak rozhoduje najlepšie.


Už ste čítali?