Nechcem, aby sa na moju cirkev skladali všetci v štáte

Autor: Ondrej Prostredník | 21.10.2019 o 21:34 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  4099x

Minulý týždeň bol v tieni nahrávok Kočnera, Trnku a Gorily schválený nový zákon o financovaní cirkví a náboženských spoločností. 

Krátko pred koncom volebného obdobia sa terajšia vláda dohodla s cirkvami, že bude aj ďalej prispievať na ich základnú činnosť. V najbližšom roku má ísť o sumu 52 miliónov EUR.

Cirkvi majú pravdu, keď tvrdia, že väčšinu svojich výdavkov pokrývajú z darov veriacich a vlastnej hospodárskej činnosti. Verejnosť síce čísla nepozná. Predmetom verejnej kontroly sú totiž len verejné prostriedky, ktoré tečú do rozpočtu cirkví. Je však zrejmé, že financovanie činnosti cirkví je viaczdrojové. Existuje pomerne rozsiahla podnikateľská činnosť cirkví. Okrem toho veriaci a sponzori prispievajú pravidelnými darmi na rôzne stavebné, či charitatívne projekty cirkví. 

Je to záväzok vzájomnej závislosti

Financovanie cirkví štátom teda nie je vyjadrením sociálnej podpory chudobným a odkázaným cirkvám. Neobstojí argument, že zastavenie štátnej podpory by existenčne ohrozilo najmä menšie cirkvi.

Nový zákon prijatý minulý týždeň v rozpore so záväzkom Novembra 1989 hovorí jediné: Cirkvi chcú zostať so štátom prepojené finančne aj naďalej. Suma viac ako 50 miliónov EUR zo štátneho rozpočtu, ktorá sa bude pravidelne ročne zvyšovať, je vyjadrením dobrovoľného vzájomného záväzku závislosti. Je to pozostatok prekonaného usporiadania vzťahov medzi cirkvami a štátom, podľa ktorého cirkvi požívajú výnimočné postavenie a vplyv vo verejnej sfére len preto, že sú cirkvami a nie pre to ako prispievajú k budovaniu spravodlivej a súdržnej spoločnosti. Kým vo väčšine európskych štátov od tohto modelu dávnejšie odstúpili alebo odstupujú, Slovensko ho po viac ako desaťročných rokovaniach medzi cirkvami a štátom neodstránilo, ale naopak v posilnenej forme potvrdilo.

Štátne peniaze nútia cirkvi mlčať 

Obhajcovia tohto modelu to eufemisticky zdôvodňujú tak, že cirkvi svojou činnosťou prispievajú k verejnému blahu a preto si zaslúžia podporu z verejných zdrojov. Nepochybne, cirkvi majú veľký potenciál robiť užitočné veci pre spoločnosť. Od sociálnych a vzdelávacích aktivít až po prorockú službu morálneho kompasu spoločnosti. Ale práve funkciu morálneho kompasu nezvládajú. Slovensko sa stále viac prepadá v medzinárodných rebríčkoch, ktorými sa meria vyspelosť štátov v takých témach ako je miera korupcie, ochota dopriať rovnaké práva menšinám, či schopnosť vysporiadať sa s vysokou mierou domáceho násilia. Myslím, že dôvodom tohto zlyhania je práve dobrovoľná závislosť cirkví na štátnom finančnom príspevku, ktorý schvaľujú politici zodpovední za tieto morálne zlyhania našej spoločnosti.  

Stovka ročne to môže zmeniť

Preto nechcem, aby sa na moju cirkev museli skladať všetci v štáte a aby o výške príspevku pre cirkev rozhodovali politici. Cirkev to oberá o slobodu v takých rozhodujúcich témach ako je kritika veľkých korupčných škandálov, či rastúci politický vplyv extrémistov, čo svoju popularitu budujú na okliešťovaní ľudských práv.  

Ak má byť cirkev platnou súčasťou spoločnosti, musí byť slobodná a nezávislá. Dovoľte preto na záver jednoduchú kalkuláciu. Koľko ľudí treba na to, aby ročne vyzbierali 52 miliónov EUR? Je to čiastka, ktorú by ročným príspevkom 100 EUR dalo dohromady 520 000 slovenských veriacich. Zdá sa vám to veľa? Je to iba necelých 13% z celkového počtu 4,2 milióna veriacich, ktorí sa prihlásili k niektorej z registrovaných cirkví alebo náboženských spoločností v roku 2011.

Nechce sa mi veriť, že by to veriaci na Slovensku nezvládli. Nejde teda o peniaze. Ide o to, či chceme ako členovia cirkví mať skutočne slobodnú  a na štáte nezávislú cirkev.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý vodič nákladného auta: Preťažujú sa bežne

Ak sa rozkýve auto, treba pribrzdiť, hovorí.

Benátkam už ani Mojžiš nepomôže. Mesto sa potápa

Povodne sú najhoršie za polstoročie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Tlačovka Harabina a Kotlebu? Primáti sa rozišli

Na prepadnuté hlasy Harabina sa nespoliehajme.


Už ste čítali?