Prečo 30 rokov po Nežnej náboženská sloboda oslabuje cirkvi ?

Autor: Ondrej Prostredník | 14.11.2019 o 13:36 | Karma článku: 4,68 | Prečítané:  1849x

Dobrý priateľ sa ma spýtal: Čo ti dal a čo ti vzal November 89? Odpovedal som takto: Dal mi náboženskú slobodu a po 30 rokoch mi vzal ideály o jej spravodlivom uplatňovaní.  

Nežná revolúcia 1989 pre mňa predovšetkým znamenala naliehavú výzvu ako urobiť cirkev relevantnou inštitúciou pre spoločnosť.  Táto výzva bola dôsledkom náboženskej slobody, ktorú zmeny tej doby priniesli. 

Mal som vtedy 26 rokov a za sebou detstvo a mladosť v podmienkach totalitného režimu. Vyrastal som ako dieťa evanjelického farára a sám som v tom čase stál na začiatku svojej služby ako farár v evanjelickej cirkvi. Spomínam si, ako ma nesmierne ponižovalo, že na každú aktivitu v cirkvi som musel žiadať súhlas okresného cirkevného tajomníka, ktorý vykonával dozor štátu nad cirkvou. Bol som kritický voči pomerom vo vnútri cirkvi. Pripadala mi nemoderná, ťažkopádna, bez budúcnosti a jej predstaviteľov som vnímal ako kolaborantov s totalitným režimom. Ten nás všemožne presviedčal, že našou úlohou ako mladých farárov je postarať sa s úctou o dožívajúcu generáciu starších veriacich. Určite sme nemali rozvíjať nejaké plány a projekty ako urobiť cirkev relevantnou pre prítomnosť a budúcnosť spoločnosti. Pre našu generáciu, aj vďaka perestrojke a glasnosti, to však už bola neudržateľná predstava. Na mnohých neoficiálnych a často ilegálnych podujatiach sme hovorili o tom, ako robiť veci v cirkvi lepšie. Zrušenie štátneho dozoru nad cirkvou a nastolenie náboženskej slobody znamenalo, že sme odrazu mali voľné ruky a všetky možnosti robiť to, o čom sme pred rokom 1989 iba snívali, alebo sme to robili s veľkým rizikom.  

Dnes si s odstupom času uvedomujem, že moja generácia v cirkvi zostala príliš poznačená mentalitou cirkvi ako geta. Spoločnosť mimo cirkevnej domény sme neprestali vnímať ako odcudzenú, ako hrozbu. Aj v podmienkach demokratickej spoločnosti, na ktorej tvorbe a rozhodovaní sa veriaci ľudia úplne slobodne podieľajú, zostáva cirkev inštitúciou, ktorá je akoby zo svojej definície uzavretá a podozrievavá voči slobode. Po roku 1989 sme sa nedokázali rozísť s fundamentalistickou teológiou, ktorá sa pred rokom 1989 dokázala lepšie presadiť ako myšlienková platforma odporu proti totalitnému režimu. Liberálna a progresívna teológia, ktorá v 70. a 80. rokoch argumentačne pripravila cirkvi na Západe na ich novú úlohu v pluralitnej a sekularizovanej spoločnosti, bola síce tiež prítomná v našich pololegálnych a ilegálnych cirkevných kruhoch do Novembra 1989, ale nikdy sa nedokázala presadiť ako program cirkvi pre jej novú úlohu v spoločnosti.  

Paradoxne teda dar náboženskej slobody odvodený od ostatných individuálnych ľudských práv zaskočil ľudí v cirkvi a z mnohých jej dnešných predstaviteľov urobil veľkých kritikov a často odporcov individuálnych občianskych slobôd a práv. Pripisujem to práve tomu, že konzervatívna a fundamentalistická teológia sa pre našu generáciu javila ako prieraznejšia pri formovaní odporu voči totalitnému režimu. Problém je, že cirkvi akoby ustrnuli v predstave, že otvorená a demokratická spoločnosť je ich nepriateľom a naďalej sa pred ňou musia brániť.

Toto je zároveň to, čo by som chcel pomenovať ako odpoveď na druhú časť tej otázky. Čo mi November 1989 vzal?   S odstupom času by som asi povedal, že mi vzal ideály o možnosti urobiť z cirkvi spoločenstvo, ktoré je v modernej, stále viac sa sekularizujúcej európskej krajine a v dobe výrazných globalizačných pohybov pre ľudí užitočné, zmysluplné, dáva im perspektívu budúcnosti a pomáha im pochopiť dianie, orientovať ich a dáva im duchovné zručnosti na to, aby sa mohli stať tvorivou súčasťou toho zložitého organizmu, ktorý nazývame liberálna demokracia. Ale nevzdávam to! 

(Text vznikol ako odpoveď do ankety Martina Droppu pre jeho blog Dvadsaťtri zastavení Novembra '89)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Marketér: Deti v predvolebnom spote Smeru? Je to za hranou

Ako by mali komunikovať štátne inštitúcie a darí sa to polícii?


Už ste čítali?