reklama

Je capnutie dieťaťa po zadku násilím?

Táto otázka vždy spúšťa emotívne diskusie. Každý človek prešiel nejakou výchovou a väčšina z nás je tiež vychovávateľom, či už v pozícii rodičov alebo profesionálov vo vzdelávaní a sociálnej oblasti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (87)

Tento týždeň si medzinárodné spoločenstvo pripomína 30. výročie prelomového medzinárodného dokumentu. Je ním Dohovor o právach dieťaťa. Slovenská republika ho ratifikovala v roku 1993 a následne sa zaviazala plniť aj opčné protokoly o boji proti obchodu s deťmi, detskou prostitúciou a detskou pornografiou (2004) a o deťoch v ozbrojených konfliktoch (2006). Zákonom 176/2015 Z.z. Slovenská republika zriadila úrad Komisára pre deti, ktorého úlohou je podporovať a presadzovať práva priznané Dohovorom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdalo by sa teda, že v oblasti ochrany práv dieťaťa máme čistý stôl. Veď kto by sa nepodpísal pod to, že deti sú najzraniteľnejšou časťou našej spoločnosti a preto musíme robiť všetko pre ich ochranu. Ak sa však pustíme do diskusie o spôsobe výchovy, zistíme, že tu až taká zhoda nepanuje. Skôr naopak.

Veľmi ma prekvapilo, že v procese schvaľovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike viaceré mimovládne organizácie vo svojich pripomienkach presadzovali právo rodičov telesne trestať deti. Argumentovali tým, že nulová tolerancia voči násiliu na deťoch navrhovaná stratégiou môže viesť k trestnoprávnym postihom rodičov, ktorí pri výchove detí používajú „drobné výchovné tresty“. V diskusiách, ktoré som v tej dobe pozorne sledoval, mnohí argumentovali aj tým, že predsa capnutie po zadku je tradičným prvkom slovenskej výchovy a oni ako rodičia odmietajú, aby im štát siahal na toto právo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je fajn, že Celoštátna stratégia týmto tlakom neustúpila a pracuje s cieľom dosiahnuť nulovú toleranciu voči násiliu na deťoch a ženách.

Čaká nás však ešte veľa diskusií a vzdelávania spoločnosti v tom, ako sa stavať k telesným trestom detí. Veľmi dobrý podklad pre túto diskusiu pripravila Rada Európy a hovorí v ňom, že telesným trestom je „každá akcia na potrestanie dieťaťa, ktorá by sa považovala za nezákonné napadnutie, keby bola namierená proti dospelej osobe“.

Ako je možné, že facku dospelému zhodne považujeme za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a facku dieťaťu, či v súkromí, či na verejnosti tolerujeme ako drobný výchovný trest a tradičný prvok výchovy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nazdávam sa, že tu niekde sú aj korene neprimeranej tolerancie voči násiliu v medziľudských vzťahoch v našej spoločnosti a násiliu na ženách zvlášť. Netreba žiadne expertízy a dokazovanie na to, aby sme pochopili, že kto ako dieťa zažil ponižovanie a telesné tresty, bude násilie využívať ako prostriedok na riešenie konfliktných situácií vtedy, keď sa sám dostane do pozície silnejšieho.

Pracujme spoločne na zmene vnímania telesných trestov. Výročie Dohovoru o právach dieťaťa je na to vhodnou príležitosťou. 

 

Ondrej Prostredník

Ondrej Prostredník

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  94
  •  | 
  • Páči sa:  756x

Som spoločensky angažovaný teológ. Pracujem s ľuďmi v akademickej obci, v občianskej spoločnosti a v cirkevnom prostredí. Naučil som sa počúvať ľudí z rôznych strán názorového spektra. Svoje vedomosti a skúsenosti chcem pretaviť do politických riešení na ochranu dôstojnosti a slobody ľudí v európskej spoločnosti.https://www.facebook.com/prostrednik Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu