Ľudia bez domova majú právo na dôstojnosť

Autor: Ondrej Prostredník | 22.11.2019 o 19:24 | (upravené 22.11.2019 o 21:31) Karma článku: 3,03 | Prečítané:  1176x

„A opatrne pán vodič!“ Tak sa so mnou vždy lúči po krátkom rozhovore na Račianskom mýte. Pri spustenom okienku, keď čakám na zelenú mi vždy ponúkne nové číslo Nota bene, knižku, či CD, alebo sa len tak porozprávame o živote. 

Odchádzam s lepšou náladou. Vytrhne ma z mojich myšlienok a daruje úsmev.

Asi pred rokom odrazu zmizol. Vtedy som si uvedomil, že mi chýba jeho prítomnosť, jeho milé slovo, úsmev a dobrá rada. Kládol som si otázky: Čo sa asi stalo? Ochorel, či to najhoršie – zomrel? Po čase sa vrátil. Na moju ustarostenú otázku kde bol, odpovedal prekvapivo priamo a s milým úsmevom. „Mal som ešte nejaké podlžnosti a musel som si to ísť odsedieť. Ale teraz už som slobodný.“

Problém nezmizne, keď ho nepomenujeme

Ľudia bez domova sú súčasťou nášho života. Najmä vo väčších mestách. Čo vieme o ich postavení a právach v našej spoločnosti?

Aj keď sa odpoveď na túto otázku môže zdať samozrejmá, z hľadiska ochrany ľudských práv v Slovenskej republike to tak nie je. V právnom poriadku SR totiž chýba definícia ľudí bez domova. Dlhodobo na to upozorňujú organizácie, ktoré sa venujú pomoci ľuďom bez domova. Narážajú však na nepochopenie politikov už niekoľko desaťročí. Zdá sa, ako keby u väčšiny z nich prevládala mentalita spred roku 1989. Vtedy problém bezdomovectva oficiálne neexistoval. Bolo by to bývalo v rozpore s deklarovanými princípmi socialistického zriadenia.

Bezdomovectvo je otázka ľudských práv

Ľudia bez domova čelia mnohonásobnému porušovaniu ich práv. Prístup k bezpečnému bývaniu je jedno zo základných ľudských práv. Človek bez strechy nad hlavou a suchého a teplého príbytku s prístupom k základným hygienickým zariadeniam je vystavený nebezpečenstvu života.

Prístup k bývaniu však nie je jediným obmedzením, s ktorým sa ľudia bez domova musia vyrovnávať. Sú tiež vykorenení zo svojho prirodzeného prostredia, odlúčení od svojej rodiny a priateľov a nemôžu sa slobodne rozhodovať o sebe a svojom živote. Bezdomovectvo sa teda dotýka dôstojnosti človeka.

Ľudia bez domova spravidla strácajú prístup k právu na vzdelanie, k právu na slobodu a bezpečnosť, právu na súkromie, právu na sociálne a zdravotné zabezpečenie, k právu nebyť diskriminovaný, k právu voliť, či k mnohým ďalším právam.

Kto je bezdomovec?

Vo väčšine právnych poriadkov v zahraničí je osoba bez domova definovaná ako niekto, kto nemá prístup k bezpečnému bývaniu. Takýto stav vzniká, keď jediný typ bývania, ku ktorému má osoba prístup, vážne ohrozuje jej zdravie a osobnú bezpečnosť, alebo vytláča človeka na okraj spoločnosti a znemožňuje mu prístup k základnej sociálnej podpore. Hospodársky vyspelé štáty rozlišujú rôzne kategórie ľudí bez domova, čo im umožňuje vytváranie efektívnych politík a nástrojov na pomoc ľuďom bez domova.

Pre niektorých ľudí stav bez domova znamená to, že nemajú strechu nad hlavou a sú nútení žiť na ulici, alebo v opustených budovách. To je azda ten najviditeľnejší prejav, ktorý väčšina z nás bezprostredne vníma. Veľká skupina ľudí bez domova je však skrytá oku bežného občana. Sú to ľudia, ktorí sú nútení pohybovať sa medzi rôznymi dočasnými formami bývania a útulkami. Mnohí tiež nedobrovoľne striedajú krátkodobé bývanie u rôznych príbuzných a priateľov.

Vyrovnajme náš dlh voči ľuďom bez domova

Pomoc ľuďom bez domova je veľmi komplexná úloha. Od odbornej prípravy profesionálnych pracovníkov a dobrovoľníkov, cez finančné zabezpečenie až po dobré legislatívne podmienky. Vyžaduje si to súčinnosť občianskej spoločnosti a obcí, ale aj podporu a koordináciu zo strany štátnych inštitúcií. Popri chýbajúcej právnej definícii ľudí bez domova máme dlh aj vo zvyšovaní povedomia verejnosti o tom, akému porušovaniu základných práv a slobôd sú títo ľudia vystavovaní.

Môj priateľ z Račianskeho mýta sa po odsedení trestu vrátil späť na ulicu. Keď sa tak zamýšľam nad jeho príbehom, tak som si uvedomil jednu vec. To, že mi na tej ulici odrazu chýbal asi nie je úplne fér. Malo by mi záležať na tom, aby sa z nej dostal a žil tak, ako väčšina ostatných ľudí. Malo by mi záležať na tom, aby sme boli férovou krajinou pre každého. 

(Foto zdroj: Unsplash)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Marketér: Deti v predvolebnom spote Smeru? Je to za hranou

Ako by mali komunikovať štátne inštitúcie a darí sa to polícii?


Už ste čítali?