A opäť sú nositeľmi tohto znevažovania aj ľudia, ktorí sa odvolávajú na kresťanskú vieru a ochranu jej hodnôt.
Ježiš to povedal svojim nasledovníkom celkom jasne, keď im vysvetľoval prikázanie Nezabiješ!: „Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: ‚Hlupák‘, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: ‚Blázon‘, musí ísť do ohnivého pekla.“ (Matúš 5,22)
Nazaretský týmito slovami presne vystihol hranicu, na ktorej padajú zábrany a ľudia začínajú byť schopní zabíjať iných. Tou hranicou je moment, keď druhého človeka označíme za menejcenného, keď mu odoprieme základnú ľudskú dôstojnosť. Slúžia na to všetky tie označenia, ktorými iných ľudí vyčleňujeme z okruhu našich seberovných a zaraďujeme ich do inej skupiny.
Je to vlastne veľmi rafinovaná morálna kľučka. Podľa nej povinnosť nezabiť máme len voči ľuďom, ktorých považujeme za rovnakých ľudí, ako sme my. Ak nájdeme spôsob, ktorým dokážeme niekoho vyčleniť z kategórie ľudí, prikázanie Nezabiješ! sa na neho nevzťahuje. Hrozné je, keď ju ľudia povýšia na právnu kľučku a legitimizujú tým zabíjanie miliónov. Presne to stálo za zákonmi, ktoré umožnili holokaust.
Nedotknuteľnosť dôstojnosti každého človeka je základom súdržnosti ľudskej spoločnosti. V tradícii Abrahámovských náboženstiev je tento základ odvodený od viery, že človek v sebe nosí prvky Božieho majestátu a preto je jeho dôstojnosť nedotknuteľná. V starých orientálnych náboženstvách bol božský obraz privilégiom kráľovských rodov. Od neho odvodzovali svoju legitimitu vládnuť nad ostatnými ľuďmi. Abrahámovské náboženstvá správou o tom, že stvoriteľ každého stvoril na svoj obraz, tento koncept demokratizovali. Každému človeku tým priznali rovnakú dôstojnosť.
Ak sa dnes extrémisti, nacionalisti a novodobí fašisti pasujú za obhajcov kresťanských hodnôt v politickom zápase, nerobia nič iné ako to, čo robili staré orientálne náboženstvá. Vracajú ľudské spoločenstvo k predstavám o nadradenosti určitej rasy, národa alebo kmeňa. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti priznávajú len vybraným skupinám. Tým sa snažia legitimizovať svoje právo ovládať iných, znevažovať ich a urážať. Posúvajú tak svojich obdivovateľov k tej nebezpečnej hranici, za ktorou už je dovolené nielen na facebooku verbálne opľúvať tých iných, ale v reálnom živote si do nich aj kopnúť. Moment, v ktorom by sa opätovné priemyselné zabíjanie Židov, Cigáňov, Arabov, homosexuálov a ktovie koho ešte stalo opäť legálnym, tak môže byť bližšie, než by si možno aj oni sami priali.
Ondrej Prostredník
autor je teológ
vo voľbách do NRSR kandiduje za koalíciu PS/Spolu