Sú to bitkári a chránia len seba

Autor: Ondrej Prostredník | 3.2.2020 o 12:19 | Karma článku: 11,61 | Prečítané:  4039x

Pohľad do očí nasrdených bitkárov akože chrániacich Kotlebov míting minulý piatok v Trnave vo mne vyvolal spomienku z detstva.

Vo svete bitkárskych bánd to chodí tak. K nejakej sa musíš pridať. Inak zostaneš bez ochrany. Aby ťa skupina bitkárov chránila, požaduje bezvýhradnú lojalitu. Až takú, že niekým si, len keď si súčasťou bandy. Bez nej nie si nikým. Ak sa odčleníš, si v ich očiach zradca. A nielen v ich. Si ním aj v očiach iných bánd. Nemôžeš byť sám sebou. Stratil by si ochranu.

Je možný aj iný svet? Taký, v ktorom môžeš zostať sám sebou? Aj bez toho, aby si sa vzdal svojej identity v prospech bezvýhradnej lojality k skupinovej identite?

Odmalička som sa vnútorne búril voči tejto logike. Chcel som byť sám sebou. Napriek sľubovanej ochrane som sa v detských bitkárskych bandách necítil dobre. Oveľa viac som si cenil individuálne priateľstvá. Moje presvedčenie, že je možný svet aj bez závislosti na silákoch a im bezvýhradne oddaných bánd, rástlo s počtom priateľov, ktorí svet vnímali podobne ako ja. A nežiadali odo mňa bezvýhradnú lojalitu.

Záruku pre takýto svet vidím v liberálnej demokracii. V spoločnosti, ktorá rešpektuje a chráni moje právo byť samým sebou bez toho, aby som musel bezvýhradne uctievať nejakého siláka a jeho bandu, ktorá mi sľubuje ochranu.

Kotlebovské volebné mítingy vo mne umocňujú presvedčenie, že toto je podstata dnešného sporu o podobe usporiadania našej spoločnosti. Mnohí ľudia mi hovoria, že kedysi volili Mečiara, potom Slotu a Fica. Teraz budú voliť Kotlebu. Vidím v tom vzorec. Hľadanie siláka, ktorý im dá pocit bezpečnosti. Fakt, že sa Kotleba nedokáže dištancovať od chuligánov vo svojich radoch, dáva reťazcu politických alfa samcov na Slovensku nový hrozivý rozmer. Spoliehanie sa na hrubú silu už nie je len projekciou, ktorou potrebu ochrany niekto prenáša na silného lídra. Je to regres k primitívnej mentalite vlády bitkárskych bánd.

Vždy som bol a stále som za dialóg. Chodím po Slovensku a rozprávam sa s voličmi Kotlebu. Už viac ako tri roky chodím po mestách a dedinách a spolu so židovským rabínom a moslimským imámom hovoríme s ľuďmi o tom, aké sú cesty von zo začarovaného kruhu náboženskej a kultúrnej neznášanlivosti. Diskutujem osobne a cez sociálne siete s ľuďmi, ktorí nedokážu pochopiť, ako kresťan môže podporovať práva a slobody LGBTI ľudí. Považujem to za dôležité a prínosné.

Napriek tomu chodím v posledných týždňoch aj na námestia hlasno protestovať proti mítingom ĽSNS. Nevidím rozpor medzi mojou vierou v dialóg a hlasným rušením posolstiev Kotlebových kandidátov.

Tam, kde sú ľudia ochotní počúvať a rozprávať sa, počúvam a rozprávam sa. Tam, kde sa z ich úst rinú lži a nenávisť, ktorým nemožno uniknúť, tam kričím aj ja. Nevidím inú možnosť. A nenechám sa zastrašiť ani bitkármi, ktorí v tejto politike vidia svoju príležitosť udrieť si. Márne sa tvária, že chcú niekoho ochrániť.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista
kandidát koalície PS/Spolu

(Foto: Adam Proner)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Nacisti vraždili kňazov, niektorí sa teraz spájajú s Kotlebom

Prečo sa veriaci spájajú s extrémistami.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kto ešte nežaloval vládu?

Legislatívne pytliactvo je politický, nie trestnoprávny problém.


Už ste čítali?