Bude to skúška dôvery v ľudskosť

Autor: Ondrej Prostredník | 17.3.2020 o 12:24 | Karma článku: 3,27 | Prečítané:  529x

Kríza dôvery v štát a vírusová kríza tvoria výbušnú zmes. To je asi najväčší hendikep, s ktorým vstupujeme do obdobia, ktorého dĺžku si dnes nikto rozumný nedovolí odhadnúť. 

S rastúcim počtom nakazených a so stúpajúcou razanciou opatrení je stále zrejmejšie, že v najbližších mesiacoch nás čaká tá najvážnejšia skúška dôvery v povojnovej histórii ľudstva. Zachováme si schopnosť dôverovať iným ľuďom?  Dokážeme sa spoľahnúť na to, že každý vo svojom odbore a svojej vymedzenej oblasti robí maximum, aby ochránil nielen seba, ale aby pomohol chrániť aj iných? Ak v tejto skúške zlyháme a prestaneme dôverovať v našu ľudskosť, spoločnosť ako ju poznáme, sa nám rozpadne na bezpočet klanov a bánd, ktoré budú súťažiť o prežitie.

Viem, čakali by ste odo mňa možno, že budem hovoriť o skúške viery. V istom zmysle to aj bude o viere. Záleží totiž na definícii. Pre mňa je viera a dôvera totožný postoj. Rozdiel je len v objekte, na ktorý sa vzťahuje. Vieru chápem ako vyjadrenie spoľahnutia sa na transcendentnú bytosť. Dôvera je spoľahnutím sa na iného človeka.

Pre veriacich bude táto kríza rozhodne aj skúškou viery. Otázky a pochybnosti o spravodlivosti a všemohúcnosti Boha sa stávajú oveľa vypuklejšími v čase, keď zomierajú nevinní a na dôsledky krízy doplácajú tí najzraniteľnejší. Túto debatu však ponechajme vnútorným procesom v spoločenstvách veriacich. V konečnom dôsledku je prejavom viery v Boha aj dôvera v schopnosť človeka konať v prospech iných. Ide o vieru, že Boh stvoril človeka ako dobrú bytosť a dáva mu schopnosť premáhať vlastné sebectvo.

Aké predpoklady vôbec máme, aby sme nestratili základné črty ľudskej spoločnosti, ktorými sú dôvera v ľudskosť iných a z toho prameniaca ochota nezištne pomáhať iným bez toho, aby sme sa pýtali, či si to zaslúžia, či sú z nášho národa, náboženstva, či majú našu farbu pleti a či zdieľajú naše názory na rodinu alebo ľudskú sexualitu?

Posledné dva roky od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je obnovenie dôvery v ľudí, ktorí zabezpečujú základné funkcie štátu, témou číslo jeden. Mali by sme si priznať, že koronavírusová kríza nás zastihla v najhlbšom bode prepadu dôvery v nositeľov tých najzodpovednejších funkcií v rezortoch spravodlivosti, vnútra, obrany, či pôdohospodárstva.

To všetko veľmi hlboko otriasa našou schopnosťou dôverovať ľuďom. Ak v čase relatívneho pokoja a prosperity takto dokázali zneužívať moc, čo budú robiť v čase krízy, keď začnú padať aj tie posledné zábrany a z ľudí sa pre strach o prežitie bude stále viac vytrácať ľudskosť?

V dobe, keď bude stále menej zdrojov a času na kontrolu, nám naozaj nezostáva nič iné, len aby sme si vzájomne začali dôverovať. A tiež to, aby sme touto situáciou vynútenú dôveru nezneužívali vo svoj prospech. Je to príležitosť dokázať, že sme ľudia a zostaneme ľuďmi.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fica môže za rehabilitácie v kaštieli dostihnúť vysoká pokuta

Podnet parlamentnému výboru môžu dať občania či poslanci.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čaputová neprišla ako učiteľka rozdávať známky

Prezidentka chápe, že demokracia nie je tyrania väčšiny.

Čo znamená otváranie hraníc? (otázky a odpovede)

Navrátilci, ktorí prišli na Slovensko skôr ako dnes ráno, majú smolu.


Už ste čítali?