Viac omší v televízii chce aj väčšiu zodpovednosť kazateľov

Autor: Ondrej Prostredník | 25.3.2020 o 8:49 | Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1347x

Omša každý večer na dvojke. Aj to je jedno z opatrení novej vlády proti šíreniu koronavírusu. Na mieste je však otázka, aký obsah v dôsledku tohto opatrenia zaplaví značnú časť vysielacieho času verejnoprávnej televízie.

Ruku na srdce. Na všeličo sme už zvyknutí. V pomerne čerstvej pamäti ešte máme označovanie voľby Zuzany Čaputovej za smrteľný hriech. Dávnejšie v prenose evanjelických bohoslužieb z úst kazateľa znelo varovanie pred tým, aby sme „nepadali do pažeráka dekadencie západnej konzumnej kultúry.“

Ak má byť toto opatrenie vlády účinné, veľmi bude záležať na tom, na šírenie akého obsahu využijú cirkvi to mediálne privilégium vo verejnoprávnej televízii. Na prvé počutie sa mi zdá, že jednoducho siahnu po existujúcich záznamoch televíznych prenosov bohoslužieb. Od roku 1990, keď sa začali prenosy robiť ich v archíve RTVS musí byť niekoľko stoviek z kostolov rôznych konfesií. Pochybujem totiž, že RTVS má kapacity na to, aby každý deň urobila prenos z iného miesta. V konečnom dôsledku by to za súčasnej situácie aj tak muselo byť z prázdnych kostolov. Nehovoriac už o tom, že by to bolo dosť bizarné mrhanie ľudskými i finančnými zdrojmi.

Práve reprízovanie televíznych prenosov však považujem v tejto situácii za veľmi povrchné riešenie. Obsah bohoslužieb má zmysel, keď je aktuálny. Existujúce záznamy sa vždy viažu na konkrétnu nedeľu so stanoveným liturgickým obsahom, alebo ide o bohoslužby pri mimoriadnych príležitostiach. Ich reprízovanie každý večer bez nejakej konkrétnej väzby na súčasnú situáciu bude len ďalšou devalváciou tohto formátu. Nehovoriac o tom, že mnohé z existujúcich záznamov majú už beztak veľmi nízku obsahovú a umeleckú úroveň.

Iná možnosť je zriadiť televízne štúdio, v ktorom sa každý večer budú striedať kazatelia rôznych konfesií. Nebola by to síce omša v pravom slova zmysle, ale bol by to formát, ktorý donúti cirkvi zmobilizovať tých najlepších kazateľov a využiť túto možnosť na čerstvú duchovnú reflexiu o aktuálnej situácii. Nehovoriac o tom, že takýto formát by umožňoval aj zapojenie produkcie duchovnej hudby na vhodnej umeleckej úrovni.

Nepochybne, bude to znamenať zvýšené požiadavky na kvalitu obsahu. S rastúcim mediálnym priestorom musí rásť aj zodpovednosť kazateľov, ktorí ho teraz dostávajú.

Bolo by tragédiou, keby sa každovečerné prenosy duchovného programu zvrhli na promenádu lacných teleevanjelistov, ktorí budú rozvíjať svoje teórie o vinníkoch pandémie a budú sa predbiehať v udeľovaní Božích trestov. Situácia, v ktorej najohrozenejšia veková kategória občanov prišla predchádzajúcim zákazom verejných zhromaždení v kostoloch o podstatnú časť svojho sociálneho kontaktu, je veľkou skúškou kvality a opodstatnenosti duchovnej služby v zmenených podmienkach. Práve teraz je čas na radostnú zvesť, na slová o nádeji, vnútornej sile, vzájomnej súdržnosti a znášanlivosti. Azda práve o to má pri prijatom opatrení novej vlády ísť.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?