Pán biskup Eľko, Dostojevskij nie je fantasmagória!

Autor: Ondrej Prostredník | 29.7.2020 o 11:16 | (upravené 29.7.2020 o 12:11) Karma článku: 8,44 | Prečítané:  2070x

Podľa biskupa Ivana Eľka nemala farárka Anna Polcková odpovedať na „fantasmagorickú“ otázku o tom, v akej podobe by sa mohol Ježiš vrátiť, keby prišiel ešte raz.

Uviedol to vo video rozhovore pre denník SME, ktorý bol zverejnený 28. 7. 2020. Myslel tým asi otázku Braňa Dobšinského v nedávnom rozhovore s Annou Polckovou, v ktorej moderátor nadviazal na Dostojevského román Bratia Karamazovci a jeho príbeh o Veľkom inkvizítorovi. Ten sa pričinil o to, že Krista, ktorý sa znova vrátil, opäť odsúdili. Anna Polcková na otázku: „Keby hypoteticky prišiel Kristus, ako by ste si ho predstavovali? Ako kto by prišiel?“ reagovala takto: „Mohol by prísť ako gay, ako rómska žena. Alebo by mohol prísť ako dieťa, ktoré je nechcené. Neviem, ale určite by stál o to, aby sme sa o neho zaujímali.“  Táto jej odpoveď sa stala jedným z kľúčových bodov kritiky zo strany evanjelických biskupov v ich pastorálnom stanovisku zo dňa 13. 7. 2020. Napísali:

„Absolútne sa dištancujeme od jej výroku, že „Ježiš by sa vrátil ako gay“. Tento výrok je samoúčelná ideologická štylizácia. Trúfalo zasahuje do nedotknuteľných kompetencií, ktoré patria jedine Bohu. Takéto vyjadrenie neobstojí ani ako literárna skratka a hraničí s rúhaním sa. Aj radový kresťan by mal chápať nezmyselnosť takéhoto výroku, nieto ešte teológ a kazateľ Božieho Slova.“

Ivan Eľko v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou dopĺňa a spresňuje, prečo odpoveď Anny Polckovej považuje za hraničiacu s rúhaním, teda urážkou Boha, čo je v náboženskom prostredí najvyššie obvinenie. Na okraj poznamenávam – je to obvinenie, na základe ktorého bol popravený Ježiš. V rečníckej otázke sa pýta: „Načo by mal Ježiš prichádzať ešte raz?“ a dodáva, že už predsa prišiel a určite nemôže prísť ako napr. rómska žena, lebo musí byť z národa Izrael. Hovorí tiež, že také vyjadrenie „nemá žiaden zmysel.“ Napriek tomu sám v rozhovore formuluje: „Pán Ježiš hovoril tiež v hyperbolách a počujte ako on to presne povedal: Mňa môžete vidieť v rómskej žene, mňa môžete vidieť personifikovaného raz v rómskej žene. To je ten rozdiel. On nepovedal, ak by som ešte raz prišiel, tak by som prišiel ako rómska žena.“

Nuž takto presne, v týchto slovách to v Biblii nenájdete,  keď už. Ale v poriadku, aj biskup má právo interpretovať. Oveľa viac ma však prekvapuje, že vo svojej snahe o teologickú presnosť biskup Ivan Eľko nepovedal aj to povestné „B“. Pretože po vypočutí tohto rozhovoru visí vo vzduchu otázka, či biskup Eľko vôbec berie vážne slová kresťanského vyznania viery (a tu teda už, na rozdiel od sexuálnej etiky, hovoríme o vieroučnej otázke) ktoré hovoria o viere, že Ježiš predsa ešte raz „príde súdiť živých i mŕtvych.“

Myslím, že sa mu v rozhovore stalo presne to, čo vyčíta Anne Polckovej. Hovoril v skratke a jeho skratka vyznela tak, že vlastne ani neverí v druhý príchod Ježiša Krista. Jeho, inak dosť paternalistickými a sexistickými slovami, by sme sa ho teda mohli opýtať: Čo si teraz má myslieť „nejaká teta“, ktorá to počúvala? Zabudnite na vieru v druhý príchod Krista?

Taká milá zápletka. A už len dodám: Dostojevského obraz o Veľkom inkvizítorovi určite nie je literárna skratka, ale hlboký obraz o nebezpečenstvách bigotnej viery. Fakt som sa ešte nestretol so žiadnym teológom, ktorý by tento jeho obraz označil ako zbytočný, nesprávny a za rúhanie.

No a na záver – biskup Eľko v tom rozhovore hovoril veľa o autorite „Písma“ – myslel tým zbierku spisov, ktoré poznáme ako Biblia. Dostojevskij svoj obraz o Veľkom inkvizítorovi postavil na podobenstve, ktoré je súčasťou biblických príbehov. Je to podobenstvo o poslednom súde (Mt 25,31-46), teda o tom súde, s ktorým sa spája očakávaný druhý príchod Krista. Sám biskup Eľko ho v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou parafrázuje, keď vysvetľuje, v čom vidí nepresnosť vyjadrenia Anny Polckovej, ako som uviedol vyššie. Ak sa teda biskup Eľko rečnícky pýtal: Načo by mal Ježiš prichádzať ešte raz? – tak tu má odpoveď „Písma“ (a je fakt zvláštne, že vôbec takú rečnícku otázku ako biskup mohol položiť): „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ a analogicky „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.“ Ježiš sa v tomto podobenstve stotožňuje s tými, čo sú na okraji spoločnosti. Vždy znova, keď toto podobenstvo čítame, presne v týchto slovách opäť prichádza. Nie druhý krát, ale po stý a po tisíci krát, aby sa s nami stretol ako gej, rómska žena, či nechcené dieťa, či ktokoľvek iný, kto je odkázaný na pomoc, alebo na to, aby sme sa ho zastali. To nie je „ľudová“, ani „anjeličkárska“ teológia, ako s dešpektom o tejto viere biskup Eľko hovoril. Je to zdravá a dobrá luteránska teológia, ktorá učí, že vo zvestovanom slove pôsobí Kristus vždy znova.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Celoplošné testovanie si vyžiada tisíce ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.


Už ste čítali?