Evanjelici hľadajú peniaze na Jánošíkov štýl

Autor: Ondrej Prostredník | 12.10.2020 o 21:41 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  2292x

Vlastne chcem zodpovedných v evanjelickej cirkvi tentokrát pochváliť. Pustili sa do dôležitej diskusie o tom, ako znížiť vlastnú finančnú závislosť na štáte. Chcel by som však vysloviť aj niekoľko dobre mienených rád. 

V sobotu 10. októbra v Ružomberku zasadala Synoda Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Je to zákonodarný orgán tejto druhej najväčšej slovenskej cirkvi a schvaľuje predpisy, ktorými sa riadi v rámci štátom garantovanej autonómie.

Synoda schválila vnútrocirkevný zákon, ktorý má od roku 2021 zabezpečiť posilnenie podielu vlastných financií na celkovom finančnom zabezpečení cirkvi. Schváleniu zákona predchádzala asi ročná vnútrocirkevná diskusia, ktorú odštartovalo schválenie štátneho zákona o finančnom príspevku pre cirkvi v novembri 2019. Diskusia teda nebola primárne motivovaná úvahami o finančnej odluke cirkvi od štátu. Jej cieľom bolo predovšetkým dosiahnuť taký stav financovania, ktorý popri garantovanom štátnom príspevku zabezpečí dostatok zdrojov na také platy duchovných, ktoré nebudú niekde na úrovni minimálnej mzdy. Podľa prepočtov na to evanjelici v roku 2021 budú ku garantovanému štátnemu príspevku takmer 5 miliónov EUR potrebovať ešte ďalších 1,5 milióna EUR.  

Ku cti predstaviteľov evanjelickej cirkvi slúži, že vypracovali materiál, ktorý je verejne dostupný na webe jedného z biskupských úradov a vyzvali členov cirkvi k diskusii. Pozitívne možno tiež hodnotiť úsilie k vyvolaniu väčšieho povedomia finančnej zodpovednosti členov cirkvi za jej chod. V tomto zmysle sú cenné historické ohliadnutia, ktoré preukazujú, že v minulosti sa evanjelici vedeli postarať o chod svojej cirkvi a jej existencia nebola existenčne závislá na štátnom príspevku.

Tu však výpočet pozitívnych hodnotení končí.

Súčasná diskusia totiž vôbec nedeklaruje zásadný cieľ dosiahnuť nezávislosť na štátnom príspevku ako to bolo kedysi dávno, keď tzv. štátna kongrua tvorila len menšiu čiastku farárskeho príjmu a väčšina plynula z hospodárskej činnosti cirkevných zborov. Aj naďalej totiž evanjelici počítajú so štátnym príspevkom ako s rozhodujúcim objemom pre zabezpečenie mzdových nákladov duchovných a prevádzkových nákladov troch biskupských úradov. Diskusia len konštatuje, že štátny príspevok to všetko nepokryje a je potrebné nájsť zdroje na pokrytie ďalších výdavkov. Predmetom debaty je odkiaľ a ako získať toho 1,5 milióna EUR.  

K diskusii boli dva návrhy povinného odvodu miestnych organizačných jednotiek do centrálnej kasy cirkvi. Odlišovali sa len v detailoch. Oba však vychádzali z jednoduchého jánošíkovského princípu, že bohatým treba vziať a chudobným dať. Ani jeden neuvažuje s princípom členského poplatku, ktorý by súvisel so sprehľadnením počtu členov cirkvi a zavedením priamej zodpovednosti členov za chod cirkvi. Hoci to sa mi zdá ako najlepší a najspravodlivejší spôsob financovania takej inštitúcie akou je cirkev.

Synoda v sobotu schválila návrh povinného odvodu, ktorý vypočítava jeho výšku z viacerých faktorov, pričom ďaleko najvyššiu váhu má výška príjmov danej miestnej organizačnej jednotky. Cirkevné zbory, ktoré sa teda dokážu najefektívnejšie starať o svoj majetok a dokážu najlepšie motivovať svojich členov k podpore aktivít, ktoré vidia a vedia odkontrolovať, majú aj najviac prispievať do spoločnej kasy, na ktorú nebudú mať žiaden dosah. A rozdiely v kalkulácii sú skutočne astronomické. Od 500 EUR až po takmer 37.000 EUR ročne na cirkevný zbor.

Určite som za to, aby bohatší prejavovali solidaritu voči chudobnejším. Ale aj prejavovanie solidarity má svoje pravidlá a overené postupy. Jedným z nich sú grantové programy. Ak je to tak, že niektoré miestne cirkevné zbory nevládzu finančne utiahnuť mzdové náklady na svojho farára a existujú dobré dôvody prečo by ten farár na danom mieste mal ďalej pôsobiť, tak riešením nie je pokrytie tejto potreby jánošíkovským ozbíjaním tých, čo vedia dobre hospodáriť. To bude šikovných a pracovitých domotivovať a skončí to vo všeobecnej frustrácii a nedostatku. Moja rada je zriadenie vnútrocirkevného grantového programu, kde na jednej strane budú tí, čo potrebujú a vedia svoju potrebu konkrétnym projektom zdôvodniť. Na druhej strane budú tí, čo sú schopní dávať a budú môcť rozhodovať a kontrolovať to, kto ich peniaze a na aký účel použije.

No a posledná rada je snáď najťažšia a prekvapuje ma, že v oficiálnej diskusii v evanjelickej cirkvi zatiaľ týmto smerom nikto nahlas neuvažuje. Keď totiž nemám peniaze a žiadam iných o pomoc, musím vedieť preukázať, že dokážem aj šetriť. V podmienkach evanjelickej cirkvi to znamená zoškrtanie farárskych miest aspoň o tretinu a zrušenie dvoch z troch administratívnych centier, ktoré do veľkej miery robia duplicitnú agendu. Viem, ľahko sa to radí a ťažko vykonáva. Biskupi, ktorí by prepustili čo i len 10 farárov a zrušili 20 už beztak nefunkčných miestnych cirkevných zborov, by asi boli označení za takých, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu. Opak je pravdou.

Evanjelici, buďme progresívni. Majme odvahu stanoviť si cieľ úplnej nezávislosti na štátnom príspevku. Vytvorme vlastné grantové programy. A nebojme sa šetriť aj zatváraním a prepúšťaním. Spoločnosť aj budúce generácie to ocenia.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.

Minúta po minúte: Počas víkendu sa pilotne testuje desiatka škôl

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych, antigény 822.


Už ste čítali?