Tento princíp bol potom zapracovaný aj do návrhu ústavy. Popri iných oblastiach, sa aj v tomto mohla prvá republika stať skutočne moderným štátom.
Nestala sa však. Požiadavka odluky bola na tú dobu príliš radikálna. Navyše komplikácie s usporiadaním náboženských pomerov najmä na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi ako aj vznik novej Československej cirkvi husitskej presmerovali spoločenskú energiu a rozhodnosť zakladateľov štátu na hľadanie pragmatických riešení. Ústava z roku 1920 teda od dôslednej odluky upustila.
Historici ako jeden z dôvodov, pre ktorý sa princíp odluky nedostal do prvej československej ústavy uvádzajú aj to, že nikto nebol schopný určiť, aký je skutočný počet veriacich a aká časť obyvateľstva má k cirkvi len formálny vzťah. Presadila sa teda predstava, že drvivá väčšina občanov patrí do cirkvi a preto odluka môže vyvolať zbytočný odpor voči rodiacej sa republike. Predstavitelia štátu tiež nechceli riskovať posilnenie maďarského separatizmu katolíckej a kalvínskej cirkvi na Slovensku. Podobný problém hrozil na územiach s nemecky hovoriacim obyvateľstvom.
Návrh ústavy prvej republiky síce obsahoval formuláciu: „Medzi štátom a cirkvou nech dôjde k odluke“, všetci slovenskí poslanci však vystúpili proti jej prijatiu. Vypustenie tohto článku dosiahli výmenou za prísľub, že nebudú požadovať zakotvenie autonómie Slovenska do ústavy a že nebudú hlasovať proti župnému zriadeniu. Málo kto by povedal, že prepojenie cirkvi na štát malo pre Slovákov vtedy väčšiu cenu než autonómia. Hoci sa viaceré politické strany neskôr usilovali o presadenie odluky, nikdy k nej nedošlo.
Zvykneme hovoriť, že odluka cirkvi od štátu je nesplnenou požiadavkou novembra 1989. Nuž táto požiadavka má oveľa hlbšie korene vo Washingtonskej deklarácii a dnes je dobré si ju pripomenúť ako takú, ktorá stále čaká na svoje splnenie, aby sme mohli byť moderným štátom.
Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska